História úradu - inštitucionálne zabezpečenia výkonu verejného zdravotníctva

HISTÓRIA VÝVOJA

V r. 1950 - 1951 boli na území Košického kraja 2 zdrav. zariadenia preventívneho zamerania - pobočka Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu (ŠZSÚ) a Ústav pracovného lekárstva v Košiciach. Dňom 1.1.1952 dochádza k organizačnej prestavbe obidvoch zariadení a k ich zlúčeniu. Tým sa vytvorila báza na sformovanie novej inštitúcie Krajskej hygienicko-epidemiologickej stanice v Košiciach, s pôsobnosťou pre Košický kraj. V r. 1960 sa rozširuje jej pôsobnosť pre celé východné Slovensko (VSK).

V tomto postavení plnila Krajská hygienická stanica (KHS) Košice svoju spoločenskú úlohu v prevencii chorôb 30 rokov, do 31.12.1990, kedy bola zrušená. Úlohy plnila ďalej pod novými názvami a v nových podmienkach (ŠÚHE, ŠŠZÚ, ŠZÚ, RÚVZ).

K prechodnej zmene dochádza len v r. 1967 - 1970, kedy došlo v ČSSR k zrušeniu krajov a k vytvoreniu oblastí. Názov KHS Košice sa mení na Oblastnú hygienicko-epidemiologickú stanicu Košice (Obl. HS). Jej náplň práce sa v podstate nezmenila – bola odbornou bázou pre zástupcu hlavného hygienika SSR pre Východoslovenskú oblasť (predtým krajského hygienika). V r. 1971 sa vytvárajú znovu kraje a krajské národné výbory, znovu sa nazýva KHS Košice.

V r. 1991 sa KHS mení na Špecializovaný ústav hygieny a epidemiológie (ŠÚHE), ktorý plní špecializované zdrav. úlohy v regióne východného Slovenska, ako aj úlohy určené MZ SR pre celé územie SR.

Novú koncepciu ochrany zdravia ľudí prináša zákon č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí s účinnosťou od 1.1.1995.

Od 1.1.1995 sa názov ústavu ŠÚHE mení na Špecializovaný štátny zdravotný ústav (ŠŠZÚ) Košice.

Racionalizačné opatrenia v sieti zdrav. zariadení na Slovensku v rokoch 1997 a 1998 sa významne dotkli aj všetkých troch ŠZÚ situovaných v Košiciach – ŠŠZÚ, ŠZÚ Košice-mesto a ŠZÚ Košice-okolie. Rozhodnutím MZ SR sa s účinnosťou od 1.7.1997 zlučuje ŠŠZÚ Košice so ŠZÚ Košice-okolie a od 1.1.1998 aj so ŠZÚ Košice-mesto. Zriaďovacou listinou MZ SR č. 2616/97-A zo dňa 12.12.1997 vzniká od 1.1.1998 ŠZÚ Košice. Predmetom činnosti ŠZÚ Košice sa stala náplň práce všetkých troch pôvodných ŠZÚ.

Uvedenými organizačnými zmenami sa vytvoril druhý najväčší ŠZÚ, v súčasnosti RÚVZ so sídlom v Košiciach, na Slovensku.

Rozvoj verejného zdravotníctva, moderné ponímanie pojmu verejné zdravie a nové vymedzenia zodpovednosti za jeho nielen ochranu, ale aj podporu a rozvoj prináša zák. č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve, ktorý bol v krátkom čase nahradený zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

 

ÚDAJE O PRÁVNYCH PREDCHODCOCH SÚČASNÉHO ÚRADU

História jednotlivých zariadení HS, z ktorých vznikol dnešný úrad:

• Krajská hygienická stanica Košice
• Okresná (Mestská) hygienická stanica Košice
• Okresná hygienická stanica Košice-vidiek
• Okresná hygienicko-epidemiologická stanica Moldava nad Bodvou

 

Krajská hygienická stanica Košice (KHS)

1. Vznik:
R. 1952 a pod týmto názvom existovala až do r. 1991.
2. Umiestnenie:
Menilo sa niekoľkokrát, keďže plánovaná výstavba od r. 1958 sa doteraz neuskutočnila.
Pracoviská KHS sa premiestňovali 15 krát!

3. Riaditelia – krajskí hygienici:

 

Okresná (Mestská) hygienická stanica Košice (OHS - MHS)

Zmeny názvov:

• Mestská hygienická stanica (MHS) – od r. 1971
• Hygienická stanica mesta Košice (HS mesta Košice) – od r. 1983
• Ústav hygieny mesta Košice (ÚHE mesta Košice) – od r. 1991
• Štátny zdravotný ústav Košice-mesto (ŠZÚ Košice-mesto) – od r. 1994 - 1997

1. Vznik:
R. 1952, k 31.12.1997 dochádza k zániku zlúčením so ŠŠZÚ Košice.
2. Umiestnenie:
V r. 1976 - 1997 ul. Rooseveltova 8, adaptácia bytového domu.
V r. 1981 - 1997 ul. Rooseveltova 6, rozšírenie MHS pre odbor hygieny práce a laboratóriá.
3. Riaditelia – okresní (mestskí) hygienici:

 

Okresná hygienická stanica Košice-vidiek (OHS)

1. Vznik a zánik:

V priebehu r. 1971 došlo k rozdeleniu jednotnej OHS Košice na 2 zariadenia HS (v súlade s administratívno-správnym členením), a to MHS Košice a OHS Košice-vidiek. Pracovníci a materiálne vybavenie boli delimitované podľa potrieb obidvoch okresov. Laboratórne zložky ostali v rámci MHS, na OHS Košice-vidiek vznikli len terénne útvary. V r. 1997 dochádza k zlúčeniu so ŠŠZÚ Košice.

2. Umiestnenie:

OHS sa umiestnila v neúčelovom objekte na ulici Generála Petrova (t. č. Mlynská ulica), kde sídlilo aj riaditeľstvo OÚNZ. K dispozícii bolo 5 - 6 miestností.

V r. 1981 - 1997 na sídlisku Mier v Košiciach, 6 bytových jednotiek, po odsťahovaní terénnych oddelení KHS na Považskú ulicu do novopostaveného baráku typu „Oremburg“. Počas celého obdobia bola OHS Košice-okolie najhoršie umiestnenou OHS vo VSK.

3. Riaditelia – okresní hygienici:

 

4. Rozvoj útvarov a organizačnej štruktúry:

Pri svojom vzniku sa OHS členila na 2 oddelenia: oddelenie hygieny, oddelenie epidemiológie.

Od r. 1975 sa OHS člení v súlade s Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SSR č. 19/75 Zb. na oddelenia: hygiena všeobecnej a komunálnej (MUDr. M. Selínová), hygiena detí a dorastu (MUDr. A. Koporová), hygiena výživy (MVDr. J. Molčan), hygiena práce (Ing. Legényová), oddelenie epidemiológie a DDD (MUDr. I. Fogmeg).

5. Personálne obsadenie:

OHS mala pri vzniku 12 - 15 zamestnancov, na konci obdobia (r. 1996) spolu 35 zamestnancov, z čoho bolo: 3 - 4 lekári, 5 - 6 iných vysokoškolákov, 15 - 20 AHS, 5 vodičov a prevádzkových pracovníkov.

6. Územná pôsobnosť:

Len v rámci okresu Košice-vidiek.

7. Náplň práce a hlavné hygienicko-epidemiologické problémy:

OHS počas celého obdobia svojej činnosti vykonávala BHD a PHD, ako aj protiepid. opatrenia v okrese v súlade s ustanoveniami zákona č. 20/66 Zb. – o starostlivosti o zdravie ľudu. Laboratórne vyšetrenia pre OHS vykonávala MHS a KHS Košice.

Hlavné riešené problémy súviseli s potrebami HSA Košice:

• zásobovanie pitnou vodou – vodárenské zdroje košického vodovodu boli situované prevažne na území okresu KS. Okrem toho, samotný okres (s vidieckym osídlením) mal veľmi nízku hygienickú úroveň zásobovania – nízke % HZ, zlá kvalita vody v studniach pre lokálne zásobovanie obyvateľov – dusičnany,
• znečisťovanie ovzdušia – veľké zdroje znečistenia situované v meste KE, znečisťovali ovzdušie v sídlach okresu (VSŽ – v PHO je 12 obcí, SMZ, TEKO, Spaľovňa TKO),
• hygienická problematika odpadových látok – odpad z Košíc, najmä z VSŽ i mesta (tekutý i tuhý) znečisťoval obce v okrese KS (Sokoľanský potok, Hornád z ČOV),
• hygienická problematika prímestských rekreačných oblastí Košíc – Ružín, Bukovec, Čaňa, ako aj zariadenia letnej rekreácie mládeže (Zlatá Idka, Šugov).

V samotnom okrese prevažovala hygienicko-epidemiologická problematika vidieka a hyg. problematika v poľnohospodárstve (napr. veľkoošipáreň Košická Polianka), ako aj hygienické problémy vznikajúce v okolí veľkého mesta – ovzdušie, odpad, pitná voda... Z priemyselných závodov išlo najmä o Teslu a Strojárenský vojenský závod v Moldave, Strojsmalt Medzev a Sandrik v Štóse.

Z významnejších epidemiologických problémov išlo o opakovaný výskyt brušného týfu v Ďurkove a v Jasove, ako aj VHA v rámci epidémií u MHS Košice.

V 70. a 80. rokoch sa venovala veľká pozornosť sledovaniu zdravia ľudí v nadväznosti na vplyv VSŽ. V atestačných prácach MUDr. A. Koporová dokumentovala vplyv VSŽ na deťoch z Veľkej Idy (porovnávací súbor Rozhanovce), MUDr. M. Selínová na dospelých ľuďoch, žijúcich v PHO okolo VSŽ.

8. O rozvoj ústavu a dobré výsledky pri ochrane zdravia sa zaslúžili:

• riaditelia ústavu – MUDr. E. Marčok, MUDr. J. Parkányi, ktorý bol vo funkcii prevažnú časť hodnoteného obdobia
• v hygiene životného prostredia – MUDr. M. Selínová, Mgr. Freónová, sanitárny pracovník p. Bačo, p. Majdák
• v hygiene detí a mládeže – MUDr. A. Koporová, CSc. Vzhľadom na dobré odborné vedomosti ju menoval hlavný hygienik SSR v r. 1986 aj za hlavnú odborníčku MZ SSR v hygiene detí a dorastu, sanitárna pracovníčka p. Kováčiková
• v hygiene výživy – MVDr. J. Molčan, AHS p. Hájniková, p. Demková
• v hygiene práce – Ing. Legényová, MUDr. L. Vozárová, AHS p. Vančová, J. Lukáčik
• v epidemiológii a DDD – MUDr. I. Fogmeg, MVDr. V. Lešníková, AHS M. Olejárová, M. Pravcová, dezinfektor V. Hodina, A. Tupta
• na úseku organizačno-dokumentačnom – JUDr. Kovalčíková
• sekretariát – E. Szabová, I. Ducsayová

 

Okresná hygienicko-epidemiologická stanica Moldava nad Bodvou

1. Vznik:
R. 1952, zrušenie v r. 1960 – zlúčenie s OHS Košice.
2. Umiestnenie:
2 - 3 miestnosti v nevyhovujúcich priestoroch (fara).
3. Riaditelia:
MUDr. J. Malčovský
MUDr. E. Marčok

 

REGIONÁLNY ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SO SÍDLOM V KOŠICIACH

1. Vznik:
Novelou zákona č. 272/1994 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2004. Do funkcie regionálneho hygienika bol ustanovený MUDr. Pavol Slezák.
2. Umiestnenie (súčasnosť):
Ipeľská 1 – v novostavbe laboratórnej budovy Hygieny žiarenia: riaditeľstvo, hospodársko-technické činnosti, odbor dokumentačno-právny, odbor hygieny výživy, odbor ochrany zdravia pred žiarením, odbor epidemiológie, odbor chemických analýz a genetická toxikológia
Rooseveltova 8 – odbor hygieny životného prostredia a zdravia, odbor hygieny detí a mládeže, odbor preventívneho pracovného lekárstva, odbor mikrobiológie životného prostredia, odbor podpory zdravia
Senný trh 4 – mikrobiologické laboratóriá (odbor lekárskej mikrobiológie)
3. Riaditelia – regionálni hygienici:

 

Podrobnosti